Tento stôl mal vzniknúť už minulý rok. ALE... Bola som tehotná a mne absolútne všetko smrdelo, nič sa mi nechcelo, bývala som dosť unavená a... už ani neviem.... jednoducho som ho neurobila. Po zime ma však čakal pekne v pivnici a konečne nastala jeho chvíľa. Bola to veru riadna makačka. Dokončila som ho len teraz prednedávnom a pritom som začala niekedy v máji :D.
Ale pekne poporiadku. Najskôr som musela zošúchať starý náter, umyť, natrieť farbou, nechať vyschnúť a nakoniec samotné lepenie obkladačiek. Tie som našla u nás na povale, u babky na povale a u svokry v pivnici. Akože, vďaka komunisti, že ste vyrábali len jednu hrúbku a všetky boli leské - takže materiálu bolo celkom aj dosť :). Na rad prišlo lámanie...najskôr som ich "odlamovala" pomocou klieští, potom mi však švagor ukázal, že sa lepšie rozbíjajú, keď tie kliešte do nich buchnem :D No prefarbená blondína, čo vám poviem :D Potom prišla dilema, že ako ich uložiť. Nakoniec som sa rozhodla, že ich poukladám len tak, nebudem vytvárať žiadny obraz, na tej malej ploche by sa to aj tak stratilo. A posledná dilema bola, akú špárovačku vybrať. Svokre ostala takáto teraccota a som rada, že som nakoniec použila tú a nie pôvodnú béžovú. Bledé obkladačky pekne vyniknú a nebude to aspoň hneď také špinavé :D
Tak čo? Páči sa vám? :)
Prajem pekný týždeň!
